Griada

2 Čo je vlastne Griáda?

Oveľa neskoršie, keď už pominuli všetky starosti, dal mi Piotr Michajlovič prečítať zápisky, ktoré si robil v Informatóriu Poznávateľov — vlas tne, vypočul som si ich z magnetofónu. Nezdržal som sa a zapísal som si ich do svojho zápisníka. Akademikove spomienky sa začínali osudným zasadaním Kruhov mnohotvárnosti. Prenechávam teda slovo Piotrovi Michajlovičovi: „Predpokladal som, že Kruhy mnohotvárnosti budú rokovať o otázke rozdielov a totožnosti griádskej a zemskej civilizácie a aj o spôsoboch výmeny výdobytkov vedy, techniky a kultúry. Ale predmetom rokovania bol Viktor a ja. Predsedal Elc. Pokladám ho za dočasného diktátora, ktorého určite volí nejaká mocná skupina technokratov. Spočiatku kohosi čakal, lebo podchvíľou vrhal pohlad ku vstupnému oblúku.

A naozaj, o pár minút sa v sále zjavili Griáďania vo zvláštnych oranžovomodrých odevoch. Popredku kráčal Griáďan s jazvou, ktorého sme už poznali, lebo nás učil programovanie. Posadali si do polkruhu pred nami. Stále som cítil na sebe skúmavý pohlad človeka s jazvou. (Nazývam ich tiež ľuďmi pre ich rozumovú blízkosť s pozemšťanmi.) Viktor sa číhavo obzeral na všetky strany.

— Tak teda, pozemšťania sú pred nami, — prerušil Elc všeobecné mlčanie a obrátil sa k oranžovým. — Co navrhujete s nimi urobiť?

Človek s jazvou vstal, ukázal na mňa a povedal: — Tento pozemšťan je vhodný na skúmanie v Najvyššom stupni poznania. Z mikrofilmov sme sa dozvedeli, že je to vedec. To je to, čo potrebujeme.

— Co dá Poznávatelom skúmanie tohto divocha?

Presne takto sa preložilo do nášho jazyka zodpovedajúce griádske slovo, nech už to znelo pre nás akokoľvek nepríjemne.

Podrobíme ho biologickému presvecovaniu, aby sme si objasnili mechanizmus práce mozgu. Špeciálne vypracovaný program štúdia dovolí biopsychológom rozriešiť otázku, ktorá ich už dávno zaujíma: či dokáže bytosť z iného sveta, s ináč vyvinutým mozgom pochopiť zákony Veľkej mnohotvárnosti (ako som sa neskoršie dozvedel, Griáďania takto nazývali prírodu). Tieto skúsenosti pomôžu Poznávatelom prehĺbiť metódy odrazu mnohotvárnosti.

— Dobre, — povedal Elc. — Tohto pozemšťana dostane k dispozícii Vysoký stupeň poznania. A druhý?

Ukázal na Viktora.

Človek s jazvou zbežne prehliadol môjho navigátora.

— Tento pozemšťan sa nehodí pre Vysoký stupeň poznania. Jeho myslenie je primitívne a nezaujíma biopsychológov. x Urazený Viktor očervenel a obrátil sa. Pochopil som, že griádski vedci akýmsi šiestym zmyslom okamžite určili stupeň rozumového rozvoja indivídua. V tej chvíli vstal Griáďan v žltočervenom odeve, ktorého som predtým nezbadal, a povedal: — O tohto pozemšťana sa zaujíma Oddelenie zdokonaľovania organizmu. Má vlastnosti, ktoré na Griáde dávno vymizli: aktívnu duševnú silu, vysokú energetickú úroveň. V pozemšťanovi je mocný citový odraz Veľkej mnohotvárnosti. V starovekých vrstvách Informatória sa zachovali zápisy o tom, že podobné vlastnosti mali aj naši ďalekí predkovia. Obnoviť ich, to je cieľ nášho oddelenia. Chladný rozum, ktorý sa zrodil pred štyridsiatimi piatimi storočiami, hrozí úplne pohltiť spoločnosť Poznávateľov.

— Jasné, — Elc naklonil hlavu. Na jeho tvári sa ukázal slabý odraz uspokojenia. — Druhého pozemšťana odovzdáme do Oddelenia zdokonaľovania.

Biopsychológovia súhlasne zamrmlali.

Pravdu povediac, zatiaľ som v tomto ich rozhodnutí nevidel nič zlého. Naopak! Dúfam, že v ich takzvanom Vysokom stupni poznania sa zoznámim s výdobytkami griádskeho rozumu za uplynulé tisícročia. Nechápem Viktorovo rozhorčenie; takej možnosti sa treba potešiť, no on je nespokojný. Prudko vstal a prikročil k tribúne, za ktorou sedel Elc. Starec sa tuším naľakal a dal znamenie dvom urasteným služobníkom, aby prišli celkom k tribúne.

— Protestujem proti pokusom s predstaviteľom rozumového sveta, ktorý sa vám v rozvoji vyrovná! — vy hlásil astronaut hnevlivo. — Žiadam sl obodu pohybu po Griáde, slobodu styku so všetkými osobami! Alebo sa bojíte? Pravdaže, bojíte sa! Nechcete, aby sa Griáďania dozvedeli o živote na Zemi, aby spoznali zásady komunistického humanizmu a aby ich nasledovali? Mlčíš? Vráťte nám teda „Urániu, a dajte nám gravitónovú pohonnú látku.

Vrátime sa domov.

Elc počúval jeho reč so strnulým úsmevom. Ale biopsychológovia obkolesili Viktora a namierili naňho rozličné prístroje a zachytili jeho pohyby tela, gestá a výraz tváre. Hneď vidno, že sú to ľudia činu: nestrácali čas a už aj sa pustili do skúmania nového javu Veľkej mnohotvárnosti.

Viktor, celý bez seba od Elcovej ľahostajnosti voči jeho požiadavkám, sa rezko zvrtol a zamieril k východu. Ale v tej chvíli ho služobníci chytili pod pazuchy a začali ho ťahať k východu. Viktor sa mocne vzpieral. Za nimi sa skoro slávnostne pohli biopsychológovia, idúcky sa zhovárajúc. Akiste si vymieňali dojmy o nezvyčajnom správaní sa „polodivej bytosti”.

Pri samom východe sa Viktor zrazu prudko vytrhol z rúk služobníkov a vybehol na plošinu, kde stáli lietajúce prístroje Griáďanov. Služobníkov, zmeravených od prekvapenia, podurilo Jugdovo zvolanie, i vrhli sa za utečencom. Ale už bolo neskoro. Viktor vyletel do povetria. Zaujímavé; kedy sa len naučil riadiť griádske „vajce”? Určite si zapamätal manipuláciu Griáďannov na pulte prístroja, ktorým nás priviezli do Trozy v deň príletu na planétu.

Ale beda! Stalo sa to isté čo s „Urániou”. Viktor nestačil preletieť ani kilometer, keď jeho prístroj zabrzdil vo vzduchu, akoby ho schmatla ruka neviditeľného čarodejníka. Po istý čas visel prístroj nad stupňovitou vežou, ktorá uzatvárala skupinu budov na kraji „arény”, a potom sa veľmi plynulé vrátil k vstupnému oblúku. Služobníci Kruhov mnohotvárnosti vtisli vzpierajúceho sa Viktora do kabíny zvláštneho výťahu. Mávol rukou a čosi zakričal. Z jeho slov som stihol zachytiť iba: — Čakajte! Nájdem vás.

A zmizol v spleti mestských stavieb.

No ja som z neznámych príčin spokojný s jeho osudom a som presvedčený, že sa za nijakých okolností nestratí.

Oranžovomodrí, ktorí zostali so mnou, sa zrejme báli, že aj ja sa pokúsim ujsť, a vytvorili ozajstnú uličku, ktorou ma odviedli na plošinu. Tam ma naložili do priezračnej kabíny výťahu, ktorý nás viezol po nekonečných tuneloch a priechodoch. Zhora, zdola i po bokoch sa mihali poschodia, sály, akési budovy. V očiach sa mi menilo od ustavičného striedania priezračných a zatemnených stien. Napokon sa výťah zastavil v okrúhlej priehlbine steny.

Obzrel som sa a dolu som uvidel obrovskú halu, kde pri podivných prístrojoch sústredene pracovali Griáďania v oranžovomodrých odevoch. Boli to biopsychológovia. A tak už tretí deň som u biopsychológov. Ako som predpokladal, nič neprirodzeného alebo barbarského: oranžovomodrí sa ukázali byť velmi korektnými bytosťami. Dovolili mi bez prekážok pracovať v obrovskom Informatóriu, kde sú sústredené miliardy mikrofilmov a „zapamätávajúcich” kryštálov. Znova sa presviedčam, že cesty rozvoja vedy rozličných svetov musia byť v hlavných rysoch zhodné. Tento predpoklad potvrdzuje aj spôsob uschovávania nahromadených tisícročných vedomostí na Griáde. Informatória — pamäť ľudstva — sa objavili na Zemi ešte sto> rokov jpred naším odletom k stredu Galaxie. Vtedy bola objavená takzvaná celulárna pamäť. Čo to vlastne bolo? Zvláštne kryštály, súbor jednotlivých elektromagnetických buniek — to je celula. Do nich bol i elektromagnetickými vlneniami zapísané najdôležitejšie výsledky ľudského poznania, kultúry, umenia. Do mikroskopického objemu celuly bolo možno zapísať akýkoľvek druh informácie: knihu, obraz, divadelné predstavenie, film. Elektrónkové rýchlopočítacie zariadenia rozvíjali a reprodukovali na obrazovkách takýto zápis ako text alebo farebné obrázky a dynamické reproduktory vysielali zvuk.

Tak isto aj na Griáde v kolosálnom Informatóriu sú ako v obrovských plástoch uložené miliardy „zapamätávajúcich” kryštálov, z ktorých každý uchovával obsah niekoľko tisíc objemných zväzkov. Nazhromaždili tu nespočetné poklady vedomostí, pozbieraných Griáďanmi za dvadsaťtisíc rokov jestvovania ich civilizácie.

…Obklopuje ma hlboké ticho. No viem, že v tejto tisine stále pokračuje neúnavná práca. Prúdy elekromagnetických signálov nečujne nesú po mnohých kanáloch informácie, ktoré sa neprestajne, vrstva za vrstvou, ukladajú do zapamätávajúcich kryštálov. A predo mnou sa rozvíja obraz cudzieho sveta, neopakovatelný vo svojich dejinách, v mnohom cudzí pozemským predstavám, ale prekvapivo známy v dôsledku všeobecného prírodnohistorického a spoločenského vývoja rozumných bytostí vo Vesmíre.

Griáda vznikla súčasne s ústredným telesom a s ostatnými tromi obežnicami z planetárnej sústavy pred siedmimi miliardami rokov z jednotného zhluku predhviezdnej hmoty. Evolučný vývoj planéty pred vznikom prvých príznakov organického života trval päť miliárd rokov; dlhý, mučivo ťažký vývoj živej hmoty od prvých bielkovinných kvapiek — „zárodkov” života — až po cicavcov z radu zobákovitonosých, priamych predchodcov Griáďanov, trval poldruhej miliardy rokov. Prvotní Griáďania, ktorí už mali rozum, sa zjavili pred štyrmi miliónmi rokov.

Podmienky vývoja rozumného života na Griáde značne zhoršovala osobitná astronomická poloha planéty a večné tepelné žiarenie stredu Galaxie. Os otáčania Griády je skoro rovnobežná s rovinou jej dráhy, čiže sa otáča „ležiac na boku”, ako planéta Urán v Slnečnej sústave. Už si viem vysvetliť príšerné teplo, ktoré i teraz vládne za múrmi tohto čarovného mesta. Pretože os otáčania Griády leží v rovine ekliptiky, spôsobuje to podivuhodnú zmenu ročných období a dní. Vysvitá, že dĺžka roku na Griáde sa rovná deväťdesiatim trom zemským rokom. Z toho dvadsaťtri rokov sa pravidelne strieda deň s nocou, ale deň sa predlžuje. Potom na severnej pologuli nastáva dlhokánsky deň a dlhokánske leto, ktoré trvá dvadsaťtri rokov.

Nato slnko začne špirálovito zostupovať k obzoru a znovu sa na dvadsaťtri rokov vráti normálne striedanie dňa a noci, ale noc sa postupne predlžuje.

Potom nastúpi ustavičná noc a dlhá zima, ktorá trvá tiež dvadsaťtri rokov.

My sme sa dostali na severnú pologuľu Griády, a to čírou náhodou.

Mali sme šťastie. Keby sme sa boli dostali na južnú pologuľu, neboli by sme objavili griádsku civilizáciu.

Stred Galaxie nezohrieval žiarením južnú pologuľu. Tam teraz zúri dvadsaťtriročná zima a nepreniknuteľná noc. Prezrel som desiatky mikrofilmov so zábermi z južnej pologule: človeka pochytí hrôza, keď vidí divé nakopenie ľadových masívov a počuje hukot nepredstaviteľne mocných uragánov.

Rastlinstvo podivných tvarov — výsledok prispôsobenia sa k pro strediu — sa kŕčovite tisne k pôde, zmiera v skalných roklinách, v hlbokých dolinách, zasypaných snehom. Priemerná zimná teplota na južnej pologuli je mínus sedemdesiat stupňov.

Ale teraz sa na obrazovkách mihajú iné zábery: na južnej pologuli zavládlo dvadsaťtriročné leto. Rastlinstvo, akoby chcelo dobehnúť zameškané, rozkvitá v bohatých farbách a udivuje mnohorakosťou tvarov. Všade vidno obrovské plazivé stromy, podobné zemskému chlebovníku; medzi nimi sa vydeľujú skupiny chlpatých griádskych paliem. Ich dokrivené kmene sa týčia do tridsaťmetrovej výšky a svojimi korunami tvoria druhú vrstvu lesa, rastúcu nad plazivými stromami. Toto všetko prepletávajú popínavé rastliny, ktoré sa ťahajú zo stromu na strom a vytvárajú na jednom mieste dômyselne upletené vzory, inde zasa nepreniknuteľnú masu červenooranžovej „zelene”.

Počas štvrťstoročnej zimy nezostala na južnej pologuli ani jedna živá bytosť. Len automatické pozorovacie stanice pre meteorologické predpovede,podzemné” závody a továrne na spracovanie podzemného bohatstva pokračovali v neúnavnej práci, úplne automatizované a riadené elektrónkovým mozgom zo severnej pologule.

Opakujem ešte raz: keby sme boli náhodou pristáli na južnej pologuli, keď tam vládne zima, alebo na severnej v období hmiel a búrok — akiste by pozemšťania neboli objavili griádsku spoločnosť.

Teraz niečo o období hmiel a búrok. Tento klimatický jav nastáva na severnej pologuli pravidelne každých dvadsaťtri rokov. Silné vrstvy chladného vzduchu, ktoré sa blížia z južnej pologule, sputnanej zimou, vyvolávajú silné atmosferické poruchy.

Ani spojené tepelné žiarenie stredu Galaxie a slnka na severnej pologuli, ani umelé mezónové slnká, ktoré sa vznášajú nad južnou Griádou — nič nemôže úplne neutralizovať chlad ľadových pustatín! Vtedy sa nad severnou Griádou rozpútajú nevídané lejaky; zúria niekoľkomesačné búrky a tajfúny, všetko sa zatiahne hustou hmlou. Griáďania sa v tomto období ukrývajú v krytých mestách pod priezračnými strechami, v podzemných mestách a na dne Fialového oceánu. Obdobie hmiel a búrok trvá dvadsať rokov, potom nastáva prechodné obdobie, počas ktorého je na severnej Griáde vlhko a sparno ako v parnom kúpeli. Napokon teplo nebeských telies vysuší pôdu a rastlinstvo; pomaly sa vráti páľava a dusno.

Tieto zvláštnosti podnebia neobyčajne sťažili a skomplikovali sociálny vývoj griádskej spoločnosti. Na počiatku svojej existencie Griáďania blúdili po rovinách a džungliach severnej pologule a potravu získavali v ťažkom zápase. Ich prapôvodná spoločnosť prekvapujúco pripomína prvobytné rodové zriadenie na Zemi. V období hmiel a búrok sa zahrabávali do „podzemných” dier. Iste si viete predstaviť, čo znamená prežiť desať až dvadsať rokov za takých podmienok. Ku koncu obdobia dve tretiny prvobytných Griáďanov zomieralo na choroby a od hladu. Potom nastalo príjemné obdobie a znovu sa rozmnožili. Dlhé tisícročia pokračoval neuveriteľne ťažký boj Griáďanov s prírodnými silami, oveľa mocnejšími a ničivejšími než na Zemi.

Na južnej pologuli Griáďania vôbec nežili, ani len v letnom období.

Iba v ovela neskorších obdobiach zatúlali sa ta jednotlivé skupiny moreplavcovpoľovníkov, ktorí chceli chytiť podivné zvieratá, čo vyrastali v prírodných podmienkach južnej Griády.

Aj tu, podobne ako na Zemi, začalo sa na určitom stupni vývoja svojrázne triedne rozvrstvenie griádskej prvotnepospolnej spoločnosti. Súš Griády sa skladala z troch velkých svetadielov. Z nich dva sa rozprestierali na južnej pologuli medzi osemnástym a pätnástym stupňom južnej šírky. Tretí kontinent — Severný ústredný svetadiel — ležal na severnej pologuli. Ostatok planéty pokrýval Fialový oceán. Na jeho nedozernom priestranstve sa rozkladali desiatky súostroví a tisíce jednotlivých ostrovov. Pvozmiestenie svetadielov malo určitý vplyv na vývoj griádskej spoločnosti. Na Ústrednom svetadieli sa vytvoril jediný otrokársky štát, pretože otroctvo bolo aj tu nevyhnutným stupňom na ceste Griáďanov k civilizácii. Len pomocou surového fyzického násilia bolo možné donútiť Griáďana, aby systematickejšie pracoval, a na úkor tejto otrockej práce sa umožnilo iným osobám, aby sa zaoberali vedou, technikou, umením. No aj tu som videl velké zvláštnosti. Na nespočetných súostroviach a velkých ostrovoch Fialového oceánu trvalo prvotnopospolné zriadenie až do epochy Ochrancov vedomostí, to znamená, do epochy strojovej civilizácie, ktorá sa začala pred osemtisíc rokmi. Griádske ostrovy boli nevyčerpateľnou zásobárňou pre dopĺňanie armády otrokov. Na ich kostiach postupne vyrastala budova civilizácie. Pre to, aby sa vystavali obrovské kryté mestá — strediská stáleho života počas obdobia hmiel a b úrok — zahynuli milióny a milióny zotročených ostrovanov. Celé dejiny Griády v priebehu dlhých tisícročí pred vznikom strojovej civilizácie — to je nepr estajný triedny boj, reťaz prudkých otrockých povstaní a vzbúr. Povstania potláčali veľmi kruto. Ochrancovia vedomostí boli dávnovekou vládnucou triedou, ktorá si osvojila vedomosti vďaka práci otrokov. V období hmiel a búrok sa boj zmierňoval a polodivé skupiny povstalcov sa rozliezli po Ústrednom svetadieli, pretože stratili nádej, že by mohli preniknúť do krytých miest: k svetlu, teplu životu…

Pri ďalšom štúdiu som v Informatóriu objavil zvláštne „prepadlisko” v dejinách Griády. Akými formami sa v nej rozvíjal feudalizmus? Ako nastal prechod ku kapitalizmu alebo jeho odrode, akým spôsobom sa rozvíjal boj pracujúcich za oslobodenie, za vybudovanie nového sveta? Ziaľ, ani na jednu z týchto otázok mi Informatórium nemohlo dať odpoveď. Z obrovských políc hľadeli na mňa iba prázdne obaly, v ktorých možno boli kedysi uschované mikrofilmy. Celá epocha v dejinách griádskej spoločnosti zostala z nepochopiteľných príčin neopísaná. Ktovie, či tu nebol zlý zámer zo strany nejakej vládnúcej triedy?

Ďalšie vrstvy mikrofilmov a „zapamätávajúcich” kryštálov mi rozprávali už o tých dobách, keď griádska spoločnosť dosiahla terajší stupeň vývoja, keď sa uskutočnil prechod od elektriny k mezónovej energii, k elektrónkovej technike úplnej automatizácie výroby.

Kým sa pred mojimi očami na obrazovkách rozvíjali obrazy spoločenského života Griády, pokúšal som sa pochopiť, akéže zriadenie je to vlastne? Nie dajaké novodobé otroctvo, v ktorom sa nevedno ako ocitli potomkovia tých, čo v minulosti tak hrdinsky bojovali proti nadvláde Ochrancov vedomostí? Nie, toto zriadenie by som nemohol nazvať otroctvom, ako sme ho chápali na Zemi pri štúdiu staroveku. Pracujúci Griáďania, ktorí pracovali v závodoch a továrňach, v elektrárňach a doprave, všetci, ktorí zabezpečovali mnohotvárny život na Griáde, vôbec sa nepodobali na starovekých otrokov. Keď som si prezeral mikrofilmy o súčasnom živote Griády, pochopil som, že najpočetnejšou vrstvou pracujúcich sú Griádoidi, ako ich volajú Poznávatelia. Sú to pracujúci z podmorských miest a priemyselných stredísk na dne Fialového oceánu, na takzvaných Súmračných planinách. Dlho som si lámal hlavu, kým som aspoň sčasti rozlúštil tento hlavolam: akým spôsobom sa deväť desatín obyvateľstva dostalo do podmorských miest Poznávateľov? Police na mikrofilmy boli prázdne… Kto mi dá odpoveď? Iba neskoršie, pri náhodnom stretnutí s Viarou, som sa čosi dozvedel.

Potomkovia Ochrancov vedomostí — Poznávatelia, — si zrejme vzali ponaučenie z bohatých skúseností triedneho boja v minulých storočiach.

Dali Griádoidom všetky potrebné slasti, pôžitky, všetko… okrem radosti zo skutočného tvorivého života, okrem kultúrnych a duchovných hodnôt. Kultúra, veda a umenie patrili Poznávatelom!

Jediné, čo Griádoidom nemohli neposkytnúť, boli základy technických znalostí, nevyhnutných pre riadenie mechanizmov a automatov. Tieto znalosti a návyky odovzdávali z pokolenia na pokolenie, pretože civilizácia Poznávateľov, ako som čoskoro konštatoval, stagnovala: ustrnula približne na tom istom stupni, ktorý dosiahla ešte pred päťtisíc rokmi.

S veľkým záujmom som pozoroval život Griádoidov, hoci mnohé veci som ešte nechápal. Niekoľkomiliónové spoločenstvá týchto pracujúcich vôbec nevyzerali ako otrocké kolónie. Nevychádzal som z údivu, keď som zistil, že ich pracovný čas je založený na celkom samostatných rozumových zásadách, nezávislých na Poznávateľoch. Ich kolektívy mi pripomínali prvotné samosprávne pracovné združenie mojej ďalekej vlasti na počiatku Epochy všesvetového bratstva! Ale… obrali ich o radosť tvorenia a poznávania, nemohli vyjsť zo dna Fialového oceánu na slnečné priestory Griády.

Prečo? Ešte som sa to nedozvedel. Prichodí sa iba čudovať, ako šikovne dosiahli Poznávatelia vysoký rozkvet civilizácie, pričom širokým masám zahradili cestu k svetlu, k vyšším vedomostiam a teda aj k poznaniu cesty oslobodenia.

Pomaly som vnikal do stavby griádskej spoločnosti pomocou roztrúsených úryvkov mikrofilmov, na ktoré som kdetu naďabil medzi technickými a vedeckými celulami. Okrem dvoch celkom protichodných tried, Poznávatelov a Griádoidov, existoval ešte celý rad sociálnych skupín a medzivrstiev, v ktorých sa neskúsený človek tak lahko nevyzná, pretože sú pestré a zložité.

Zistil som iba to, že Griádoidi majú aj kozmických bratov, Erobsov, ktorí robia na iných planétach tejto hviezdnej sústavy. Žijú v „podzemných” mestách a dolujú pre Poznávatelov kovy a prvky, ktoré sa na Griáde nevyskytujú, alebo ktoré by pri umelej výrobe vyžadovali vélmi zložité metódy a priveľké množstvo energie. Obrazy ich života, žiaí, v Informatóriu neboli.

Operatéri, ktorých sme s Viktorom videli v televíznej ústrední Trozy, neboli Griádoidi. Nakoľko som pochopil, sú to potomkovia griádskych kmeňov, ktoré boli na najnižších stupňoch vývoja. Pokolenie za pokolením, zamestnané „osobnou obsluhou” Poznávatelov, podrobovali sa sústavnému „spracovaniu” v Oddelení biopsychológie. Tam ich šikovne zbavovali všetkej vôle k odporu, vychovávali ich v duchu úplnej poslušnosti. Dostali aj minimálne technické vedomosti, návyky a podmienené reflexy, ktoré sú nevyhnutné pre prácu so strojmi a prístrojmi.

Existovala aj medzivrstva takzvaných služobníkov Kruhov mnohotvárnosti. Boh to Poznávateľom najoddanejší Griáďania, ktorí mali značné vedomosti. Zverovali im riadenie energetických staníc a udržiavanie spoločenského poriadku.

Napokon, na najvyššom stupienku tohto spoločenského rebríčka stáli Poznávatelia — dosť početná trieda intelektuálnych pracovníkov. Vo vnútri tejto triedy sa vyčlenili Kruhy mnohotvárnosti, svojrázne úzke technokratické zoskupenie, vyzbrojené najväčšími vedomosťami.

Akým spôsobom si dokázala táto technokratická skupina podrobiť mnohomiliónové masy Griáďanov a Erobsov? To som sa dozvedel až oveľa neskoršie, pri stretnutí s Metagalakťanmi. No v tejto chvíli som mohol hádať: v ktorom období spoločenského rozvoja urobili pracujúce masy hlavnú chybu, bez toho, žeby to boli sami zbadali? Bezpochyby bola v ich dejinách chvíľa, keď mohli znemožniť nástup samovlády Ochrancov vedomostí a sprístupniť vedu každému. Zrejme túto príležitosť prepásli a teraz za to trpia.

Určité svetlo na moje rozpačité otázky vrhli rádiové texty, ktoré zostavila akási Služba tisícročnej harmónie. Náhodou som ich objavil v 926ej vrstve mikrofilmov na 78om poschodí Informatória. To, čo som v nich našiel, ma naozaj ohromilo. Konečne, posúďte sami.

,Bratia Giádoidi,’ stálo v jednom texte.,Bratia v práci — Erobsi! Pr ijmite pozdrav od svojich bratov Poznávatelov, ktorí bez reptania nesú svoje ťažké bremeno zbierania a osvojovania si vedomostí o Veľkej mnohotvárnosti! Počuli sme, že akísi nevedomí Griádoidi a Erobsi rozširujú medzi vami legendy a povesti dávnych vekov! Neverte im! Pozostatky divých povier z minulých dôb, ktoré tvrdia, že Poznávatelia vás utláčajú, že vás vraj násilne držia na Súmračných planinách a vo Vesmíre a že kedysi uzavreli vašim predkom prístup k vyšším vedomostiam, sú len výplodmi divošstva a nevedomosti. Harmonický poriadok života Griády, ktorý zostavili na počiatku vekov naši spoloční predkovia, je najvyššou dokonalou Tisícročnou harmóniou a my sme jej služobníkmi. Rozvoj zákonov Veľkej mnohotvárnosti nás nevyhnutne a harmonicky priviedol do Zlatého veku, v ktorom každý z nás zaujíma dávno určené miesto. Griádoidi žijú na Súmračných planinách preto, lebo tam žili vždy, je to ich prirodzené prostredie. Na povrchu Griády nemôžu žiť, lebo by ochoreli a vymierali. Erobsi na Griáde nikdy ani neboli, oddávna žijú tam, kde bývajú a pracujú i dnes — každá skupina na vlastnej planéte.

Neverte rozsievačom povier a predsudkov, ktorí uviazli v priepasti nevedomosti! Chytajte a odovzdávajte ich služobníkom Kruhov mnohotvárnosti!

— Bratia! Myslite stále na svojich druhov v práci — Poznávatelov, ktorí klesajú pod ťarchou nezvládnuteľnej duševnej činnosti. Toto ťažké bremeno uvalili na nás spoloční predkovia. Ako vám len závidíme pokojnú existenciu na blažených priestranstvách Súmračných planín, v pokojnom svete „podzemných” miest! Ako radi by sme boli na vašom mieste! Žiaľ, to nie je možné; vaši starší bratia Poznávatelia, vďaka ktorým sa tešíte všetkým slastiam života, sú odsúdení na večnú bezútešnú rozumovú prácu!’ Text podávam vo vlastnom volnom preklade. Takýchto textov som našiel celé stovky a všetky mali takmer ten istý obsah. Podľa dátumu na mikrofilmoch som zistil, že vysielanie uskutočňuje Služba tisícročnej harmónie už po tritisíc rokov, každý deň, každú hodinu, všetkými informačnými kanálmi: rozhlasom, televíziou, atmosférickými projektormi a mezónovými vlnami. Bola to mocná ideologická mašinéria, vyzbrojená najnovšou technikou, používajúca elektrónkové zariadenie a špeciálnych automatických hlásateľov!

Keď som počúval vysielanie, nevedel som, či sa mám čudovať, zlostiť, alebo váľať od smiechu. Nemôžem povedať, čoho je v týchto reláciách viacej: hlúposti či klamstva, alebo vierolomnosti, výsmechu pracujúcich, a či pokrytectva…!?

Ešte pár dní dovolili mi oranžovomodrí študovať v Informatóriu, pričom ma obklopili celou hradbou akýchsi zaznamenávacích prístrojov. Kútikom oka vidím, ako na obrazovkách prístrojov bežia krivky a vzpínajú sa štíty. Je to zvláštny pocit vidieť, že tieto krivky sú odrazom myšlienkových pochodov, prebiehajúcich v mojom mozgu.

…Až teraz som pochopil nevkusné farby griádskych odevov. Vec sa má tak, že na očnej sietnici Griáďanov sú tri druhy buniek, citlivých na farbu; sú citlivé na farbu fialovú, oranžovú a modrú.

Je to to isté trojfarebné videnie ako u pozemšťanov, ale kvalitatívne trochu inakšie. Všetku pestrosť farieb viditeľného sveta vnímajú pozemšťania cez optické zloženie troch farebných lúčov na očnej sietnici: červeného, zeleného a modrého. U Griáďanov má ten istý viditeľný svet iné farby. Tam, kde sme my videli belasú farbu, oni vnímajú tmavomodrú. Fialový oceán bol v našich očiach vlastne modrofialový; ale Griáďan, ktorý letel nad ním, sa kochal v chmúrnom odlesku fialovočervených vín. Farebná škála, ktorá bola pre Griáďanov zrak dokonale harmonická, sa nám zdala zvláštnou a nevkusnou.

…Mikrofilmy a bunky ma zoznámili s vysokou úrovňou priemyselnej výroby na Griáde. Na nekonečných červenooranžových rovinách juhovýchodnej časti Ústredného svetadielu sa rozprestierali ozrutné kombináty, ktoré vyrábali syntetické potravinárske výrobky zo… vzduchu. A aké to boli výrobky! Nevdojak mi prišlo na um chutné hnedé želé, ktorým nás pohostili.

Každý z týchto kombinátov tvorí celé mesto budov z umelých hmôt najrozmanitejších tvarov. Sú to čistiace stĺpy, pripomínajúce legendárnu babylonskú vežu, potom dlhočizné budovy syntetických oddelení a tisíce obrovských komínov, ktorými sa privádza vzduch. Továrne a závody poháňa spracovaná slnečná enrgia. Atmosferický vzduch nasávajú komínmi. Potom sa rýchlosťou uragánu vháňa do ožarovacích komôr. Neviditeľný, ale verný robotník — rádioaktívne žiarenie — spôsobuje tam urýchlenú fotosyntézu, zázračný proces, pri ktorom sa zo vzdušného kyslíka a kysličníka uhličitého vytvárajú stovky uhľovodanov. A potom nasleduje obvyklé chemické spracovanie, ktoré dáva desaťtisíce rozličných výrobkov a látok.

A nikde som nevidel ani živej duše. Celá výroba je zautomatizovaná.

Hutnícke a chemické závody nachádzajú sa na družiciach alebo na južnej pologuli…

Moju pozornosť upútali potom dlhé tunely, ktoré sa tiahli na tisíce kilometrov pod povrchom Griády. Ako rieky vlievali sa do veľkých miest a osád. Tunelmi zvláštnym spôsobom vo vzduchu prúdili priemyselné a potravinárske výrobky a životné potreby. Všetko to prúdilo v nekonečnom toku do všetkých kútov Griády a zásobovalo jej obyvateľov všetkými potrebnými článkami. Tunely boli vlastne antigravitačnými bežiacimi pásmi. Predmety a tovar strácali v nich váhu a ľahko sa dali dopraviť vzduchom hociktorým smerom.

… Človek s jazvou (ako som sa neskoršie dozvedel, poranilo ho pri nebezpečnom pokuse s novým žiarením) mi ukázal ešte veľa iných nevídaných vecí. Nemôžem nespomenúť ešte planétoskop. Je to ozrutánsky aparát, namontovaný v sedemdesiatposchodovej budove ôsmeho oddelenia Kruhov mnohotvárnosti. Keď supersilný prúd žiarenia úplne,presvietiľ planétu, nemohol som necítiť nadšenie: vnútorná stavba Griády ležala predo mnou ako na dlani, do najmenších podrobností. Ako sa dalo očakávať, jadro planéty o priemere tritisíc kilometrov skladalo sa z ťažkých prvkov, ktoré sa nachádzajú v osobitnom plastickom stave pod tlakom miliárd atmosfér a pri teplote sedemtisíc stupňov. Ako na výstave prezeral som krok za krokom hlbinné vrstvy kôry, ložiská nerastov, pohyby podzemných vôd a roztopenej magmy, stáročné premiesťovanie svetadielov.

Toto polhodinové predstavenie mi dalo viac než desaťročia úporného štúdia vnútornej stavby Zeme, ktoré som kedysi podnikol v súvislosti s vypracovaním teórie príťažlivosti.

…No jednako som musel onedlho prerušiť zaujímavý proces poznávania cudzej civilizácie. Okolnosti nás znovu hodili do víru každodenného života.”