Planéta búrok

Stretnutie

Obojživelný čln kľučkoval medzi papraďami. Automatické riadenie bolo prepojené na robota a obratne viedlo stroj pomedzi popínavé rastliny.

— Iľja Jurievič, — zvolal od vysielačky Aľoša Petrovič Popov, — robot ich chce zhodiť do horúcej lávy!

— Prekliaty robot! Chce sa zachrániť na ich účet? — povedal ustarane Dobrov.

Obojživelný čln sa ocitol na pokraji lávy. Stromy naokolo blčali. Láva však chladia len čo sa dostala do styku s rozbahnenou pôdou lesa.

— Stáť! — zakričal Dobrov. — Sme schopní postupovať vpred po zemi, po vode, nad vodou i pod vodou, ale po ohni to nepôjde…

— Všetci dolu! — zavelil Bogatyriov.

Neďaleko odtiaľ stál zahalený dymom Železný John. A na jeho pleciach dvaja muži, ktorí sa kŕčovite držali jeho kovovej hlavy.

— Priatelia, Allan a Harry, ste živí? — zvolal Iľja Jurievič.

V praskote atmosferických porúch sa ozval hlas Allana Kerna:

— Haló, veliteľ! Láva siaha Železnému Johnovi takmer po pás a zrejme zničila celkom jeho mechanizmus. Škoda stroja…

— Ľutujte dačo iné, Allan. Dobre sa držte, idem vám na pomoc…

— Neopovážte sa, veliteľ! Nijaký stroj okrem robota neprejde ohňom.

Obojživelný čln s Bogatyriovom pri kormidle sa zjavil nad ohnivou riekou: mohutné čerpadlá hnali dolu prúdy vzduchu, vzdušné vankúše oddeľovali čln od lávy a spoľahlivo ho chladili: čln letel nad lávou, akoby to bola len voda…

Bogatyriov zamieril priamo k robotovi a zložil vyčerpaného Kerna a Wooda z jeho pliec. Potom sa ešte raz pozrel na Železného Johna. Stál opustený uprostred ohňa a ruky mal natiahnuté k ľuďom, ktorí ho nechávali napospas živlu. V pohľade mu čítal Kern nemú výčitku…