Zakon pre draka

6

— O pol hodiny je obed, — riekla Taťjana. — Prešli sme vedľa jedálne. Tretie dvere od vás. Nezabudnete?

— Ďakujem, a kde je nemocnica?

— Nina vám všetko povie. O pacientov sa nebojte. Keby šlo iba o nich, neboli by sme vás volali. Pribudnú ďalší, — dodala s istotou a razom prešla na inú tému: — V skrini sú Strešného veci. Môžete ich používať. Nenahnevá sa. Je tam sieť proti komárom a tak ďalej.

Taťjana zmizla.

Keď Pavlyš osamel, rozhodol sa, že sa prezlečie. Prišiel v modrom dennom pracovnom úbore a ponášal sa na papagája medzi vrabcami. Rozbalil si tašku, vytiahol mydlo a štetku. Po výlevke splašene behali malé chrobáky, podobné čiernym mravcom. Pavlyš ich zmyl prúdom vody, umyl sa a potom pristúpil k oknu. Cez mreže bolo vidieť svah pahorku, na ktorého vrchole stála stanica. Na svahu, zvažujúcom sa dolu k lesu, rástlo nízke krovie, z ktorého vyrastalo zopár nízkych stromov so silnými koreňmi. Ďalej sa až po obzor tiahla jednotvárna sivozelená rovina. Ďaleko sa v opare črtal ešte jeden pahorok. Asi vo vzdialenosti troch kilometrov po rovine tiekla rieka, odrážajúca svetlé popolavé oblaky, sčasti priezračné, prepúšťajúce slnečné svetlo; všetky predmety vrhali ľahké rozmazané tiene a samy boli neforemné, nehmotné. Plošina pred stanicou bola prázdna, iba nad akýmsi prístrojom na štípe pri jej okraji krúžil roj hmyzu.

V izbe boli badateľné Strešného stopy. Na stolíku ležali knihy, rozhádzané lístky, kazety. V kúte ležala zmotaná špinavá kombinéza. Lôžko však bolo dôkladne postlané.

Medzi papiermi na stole bola aj hrubá kniha v zelenej väzbe. Pavlyš ju otvoril. Zistil, že lekár je konzervatívny. Nielenže si písal denník, ale ešte ho písal rukou. Mal čitateľný rukopis, písmená boli okrúhle, každé osve. Nevdojak prebehol zrakom prvé riadky. „…Môj denník nebude mať ani vedeckú ani literárnu hodnotu. Skôr mi poslúži ako podklad na vlastné úvahy…“

Vtom si Pavlyš uvedomil, že už uplynulo štyridsať minút. To je faux pas. Všetci sa už zišli v jedálni, veď príchod novej tváre je na vzdialenej stanici udalosťou, isto bude musieť odpovedať na obligátne otázky; človek nie vždy vie, čo nové hrajú vo Veľkom divadle a či už funguje nová baňa na Mesiaci. Pavlyš pozrel do zrkadla. Lekár by vždy mal ísť príkladom; bol dobre oblečený, oholený, upravený. Vtom zahrmel výbuch.

Stanica sa zatriasla. Ktosi prebehol po chodbe. Nastalo ticho.