Zakon pre draka

34

— Neučte sa toľko, — povedal profesor Volodin. — Veď sa pripravíte o rozum. Myslím to celkom vážne. Voľakedy to volali mozgová horúčka. Teraz tomu vymyslíme moderný názov, no beztak vám nepomôžeme. Taký mladý, a tlak vám skáče ako starcovi. Potrebujete viac čerstvého vzduchu, mali by ste behať poklusom.

— Ani za mladi som nebehával poklusom, — povedal Ivan. Potriasol hlavou a dodal: — Skúsim to.

Nasledujúce ráno si Ivan obliekol dres s bielym pásom, bežal drobným klusom najprv po asfaltovom chodníčku, potom zahol smerom k bývalým barakom, vhupol do diery v ľade, namočil si nohy, nazlostil sa sám na seba. V tej prvej mladosti bol oveľa čipernejší.

Zrazu si spomenul, že Ninočka naňho čaká. Treba ju pripravovať. Keď jej to už raz sľúbil.

Hodiny s Ninočkou Ivana umárali, no nemohol sa žiačke priznať, že je tomu ona na vine. Cítil sa ako šofér profesionál, ktorý učí jazdiť nováčika. Ninočka bola bežnou, priemernou žiačkou. No nič viac. Talent nemala. Hodiny, čo strávil s ňou, ho vyčerpávali — on len čo sa pozrel na stranu, hneď pochopil viac, než bol zámer autora učebnice. No nemohol sa ponáhľať — Ninočka musela pochopiť to, čo bolo pre ňu skrytým tajomstvom a preňho — čiarkou už v prečítanej knihe. A Ivan chápal čas ako rýchlo plynúci, drahocenný a nenávratný — prevzal to od Rževského. Zdalo by sa, že by Ivan mal byť bližšie k Ninočke, pre ktorú dnešný deň nemal obzvlášť mimoriadny význam, pretože ju čakalo ešte nekonečne mnoho takých dní. No v Ivanovom vnútri panoval akýsi zhon, všetko chcel stihnúť… Bolo treba čosi robiť. Robiť, nehľadiac na upozornenie sympatického profesora Volodina. Vari sa Volodin vyzná v monštrách? Veď predtým ich nikdy neliečil. Pre lekárov je dôležité udržať pri živote jeho pominuteľné telo. Otec zas musí využiť jeho hlavu. Neľútostne, ako svoju. A čo musí Ivan? Je vôbec schopný života? Zlá nálada, svetabôľ, záchvaty nenávisti k časopisom, ktoré mu otec kladie na stôl — sú to vlastnosti jeho ešte nestabilizovaného charakteru, alebo organické nedostatky, ktoré sú typické pre všetky podobné monštrá? Lev a John zahynuli, nemajú príbuzných. Pokusy s ľuďmi sa na istý čas zastavili — vedecký svet hľadí na Ivana so zmiešaným pocitom sympatií a závisti. Pre všetkých znamená iba stĺpce čísel, snímky rőntgenových kriviek, pár riadkov v referátoch. A vedľa sedí očarujúca Ninočka a chce pochopiť Hardyho-Weinbergov zákon. Populačnú genetiku si vybavuje na meniacom sa obraze obyvateľstva mesta Baltimore, ktoré si mieša jazyky — klasický príklad z učebnice. Ninočka by šla radšej do kina, bez ohľadu na to, aké percento alel je v populácii tohto mesta recesívne. V tomto skľučujúcom Ivanovom spôsobe života je iba jedna jasná škvrna — Paška Dubov a zaprášené balíčky v škatuli na pôjde.

— V Úderníku sa dnes začína týždeň francúzskeho filmu, — povedala mu zrazu Ninočka. Nemohla vydržať. Teraz to musí narafičiť tak, aby ho Ninočka nestiahla so sebou do kina, pretože si chce prezrieť knihu, ktorú včera kúpil v antikvariáte, o novgorodských historických pamiatkach od vedychtivého biskuba Jevgenija. Minul na to celú výplatu pomocného vedeckého pracovníka, okrem toho, čo si odložil na cigarety.