Zakon pre draka

21

Ivana našli vo viváriu. Stál pred klietkou, v ktorej bol Lev. Lev si pozorne obzeral hosťa, ani čoby ho už predtým bol videl. John, ktorého si nevšímali, behal hore-dole po klietke, vrčal a Marija Stepanovna celá bez seba stŕpla vo dverách.

— Ešte nemáš čo behať von, — povedal Rževskij od prahu.

— Vitaj, — povedal Ivan.

— Prečo si ma vopred neupozornil?

— Poznám v ústave všetky chodby a dvere, — povedal Ivan. — Tak dobre ako ty.

Ninočka stála krok za nimi, vrtela hlavou, pokúšala sa zistiť, čím sa od seba odlišujú. Ivan mal napríklad trochu vyšší a ostrejší hlas.

— Počkaj, — zvolal Rževskij, — nože daj sem ruku, odmeriam ti pulz, počuješ?!

Ivan mu podal ruku. Keď to videl Lev, tiež prepchal labu pomedzi mreže, chcel, aby aj jemu zmerali pulz.

— Prečo máš taký pulz? — spýtal sa Sergej Andrejevič.

— Máš pravdu, — povedal Ivan. — Vráťme sa. Krúti sa mi hlava. Urobili ma z nekvalitného materiálu. Čert vie, čo do mňa napchali!

— To, z čoho sme my všetci, — odvetil Sergej. — Podľa receptov živej prírody.

Na chodbe stretli niekoľkých kolegov. Málokto v ústave už videl Ivana. Zastavovali a obzerali sa. Ktosi zakričal, odchýliac dvere:

— Semionichin, poďže sem! Rýchlo!

Ninočka cítila, že Ivanovi je to hrozne nepríjemné. Pridal a vytrhol otcovi svoju ruku.