— Zaplietla si sa s ním, a to ma trápi, — povedala mama.
Pozerali v televízii nudnú detektívku. Ninočka sa cez deň tak unavila, že nemala síl hádať sa s mamou.
— Najprv si hovorila, že som si začala so Sergejom Andrejevičom, — povedala Ninočka, — a teraz mi vnucuješ jeho syna.
Mala by som ísť už spať, pomyslela si Ninočka. Zajtra ráno treba vstávať a ešte za tmy a mrazu ísť do ústavu. Marija Stepanovna ochorela, aj Falejevová má chrípku, a ona sľúbila, že prepíše na stroji výročnú správu. Človek by sa zbláznil!
— Ľúbostná zápletka s umelým človekom je ešte horšia vec, — povedala matka. — Nie je normálny.
— Mama, už zase začínaš!
— A ten pokus o samovraždu vo vriacej vode! Vari nevidíš, že sa od zárodku rozpadá jeho osobnosť?
Bol najvyšší čas vstať a ísť do svojej izby. Zas príde o čaj, a nebude to prvý raz. Umyla sa a ľahla si. Cez tenkú stenu k Ninočke doliehal rozhovor z obývačky.
— Milovala som ho, — hovorí mama.
— Neverím. Nevyrušuj ma, chcem pozerať.
— Ani som si to sama neuvedomovala.
— Mala si mamu. A Sergej bol čerstvý absolvent bez bytu, bez peňazí, bez perspektív. Ocitla si sa v situácii Buridanovho osla. Jedna otiepka sena — Serioža, druhá — mamina výchova. Prepásla si príležitosť. Nuž musela si zožrať mňa.
— Naničhodník! Podliak!
Ticho, dieťa musí zajtra skoro vstávať…