Zakon pre draka

8

Krátky, ale zato hlučný a zúrivý zápas s drakom, čo sa chcel pomstiť za smrť svojho príbuzného, si Pavlyš pamätal iba popletene a úryvkovite ako človek, čo si chce po poriadku ujasniť, ako vypukla rodinná zvada, no nevie pochopiť, prečo stará mama tresla tetu panvicou. Pamätal sa, ako Leskin strieľal nahor, pamätal sa, ako sa drak pchal do otvoru a jednou labou hompáľal vo vzduchu, snažiac sa schmatnúť voľakoho z ľudí, čo sa pritisli k stene, pamätal sa, ako Jim zapol protipožiarnu hadicu a prúdom vody do rozďavenej papule zahnal netvora, no nevedel si spomenúť, čo sám robil v tých dvoch-troch minútach, hoci dúfal, že sa nesprával zbabelo.

— To by sme teda mali, — povedala Nina a hľadela do širokej diery s obtrhanými okrajmi, nad ktorou nízko leteli oblaky. — Dnes v noci musíme opraviť strechu. Kto sa hlási?

— Urobím to, — ozval sa Jim. — Ani mi nemusíte pomôcť.

— A ja? — opýtal sa Pavlyš.

— Vy sa pohráte s týmto. — Nina ukázala na draka.

— Nie aby ste sa niečím nainfikovali, — upozornil ho Leskin.

— Teraz sa vrátime do jedálne, — povedala Nina. — Budeme pokračovať v prerušenom hodovaní. Leopold, choďte do nemocnice, doktor príde k vám poobede.

Pavlyš narýchlo ošetril ranu malej Taťjane, ktorá s rovnakým stoicizmom znášala bolesť i Pavlyšove výčitky, ba dokonca mu stihla porozprávať, ako zabili draka.

— To vymyslel ešte doktor Strešnij. Veď na ne nič nepôsobí. Aj hlavu môžete zasiahnuť, no mozog je taký maličký, že je to len zbytočné plytvanie strelivom. Strešnij vymyslel spôsob s panákom napojeným na nálož s rozbuškou. Tri dni si atrapu ani nevšimli. Možno reagujú iba na pohyblivý cieľ…

— Je ich veľa? Vydržte, už končím.

— To nič, vydržím. Naraz ich nebýva veľa. Už som sa ich naučila rozlišovať. Ten, ktorého sa nám podarilo uloviť, je pomerne malý. Má matku — tá aj slnko zatieni. Podľa mojej mienky sa práve ona dobýjala k nám. Krúžia na oblohe ako supy, ale nevyzerajú hrozivo. Pikujú ako kamene. Stačí sekunda, a už je tu. Človek v čiernom alebo zelenom oblečení má ešte šancu, no hocijaká svetlá škvrna ich dráždi ako červená handra býka. Možno ste si všimli, že si aj tváre natierame blatom.

— Všimol som si.

— To nie je patologické, ale nevyhnutné.

— A nešlo by to voľajako bez blata?

— Nič iné sa nedá vymyslieť. Líčidlo nemáme. Skafandre sú svetlé. V nich sa vôbec nedá vyjsť. Dá sa ušiť plášť z deky. Nina tak chodí. No v tunajšej horúčave v ňom môže pracovať iba ona. Blato je pohodlnejšie.

— Všetko som pochopil. Poďme sa naobedovať.