Zakon pre draka

16

Pociťujem samotu, v ktorej mi ožíva telo. Mám ruky, rastú z pliec, sú dlhé a končia sa tenkými výrastkami, rastúcimi zo vzduchu. Ešte nevieme, ako sa nazývajú. Mám nohy, tiež sa končia výrastkami. Liza ich pomenovala, no neviem, čo znamená Liza… Keby som tak vedel, ako sa zabúdajú veci… Oni zabúdajú, a my nesmieme. Opäť klesanie nadol, do studne, hoci teraz to už má zmysel — zmysel a pochopenie toho, že výrastky sa nazývajú prsty. Ako sa len ťažko dýcha, a cez stenu, namiesto toho, aby ukázali cestu von, hovoria o obsahu adrenalínu… obor Adrenalín príde, keď ťa mama bude kúpať v lavóri… Čo je to mama? Je to teplo a tíš…